Koncom 19. storočia vznikol nový fenomén – turizmus. Kým v niektorých krajinách sa turizmus rozvíjal rýchlym tempom, v Uhorsku a neskôr aj v Československu sa šíril len pomaly. Výnimkou bolo intenzívnejšie vyhľadávanie známych kúpeľov a Vysokých Tatier.

Zvláštnu skupinu tvoria reklamné pohľadnice s turistickým obsahom s cieľom rozvíjať cestovný ruch. Z nich veľké množstvo propaguje liečivé účinky liečebných kúpeľov.

 

Rožňavské reklamné pohľadnice zobrazujú predovšetkým železité kúpele v Rožňave. Rožňavské kúpele sa nachádzali severne od mesta Rožňava, v poeticky krásnom prostredí pod Volovcom. Miesto sa nachádza ani nie 200 metrov severne od bane Mária a dvesto metrov južne od stredovekej bane Zvonivá. Toto prostredie vytváralo podmienky pre veľmi dobré podnebie so sviežim horským vzduchom a liečivou železitou vodou, ktorá sa dostávala na povrch pomocou banských vrtov.

Vďaka výbornej klíme a prostrediu, predovšetkým však vďaka výdatným prameňom liečivej vody, vhodnej na pitné i kúpeľné vaňové kúry, kúpele fungovali už v 50. rokoch 19. storočia. Nachádzalo sa tu niekoľko liečivých prameňov. Chemický rozbor jedného z nich - Prameňa Antonova studňa, uskutočnil v roku 1895 Dr. Gábor Mátray v Budapešti. Liečivá voda bola čistá železitá, bez solí a škodlivých prímesí. V roku  1896 boli rožňavské kúpele oficiálne zaradené medzi liečivé kúpele. Voda prameňov mala vynikajúce účinky na liečbu chudokrvnosti, ženských a nervových chorôb. Vďaka výborným klimatickým podmienkam sa tu liečili aj dýchacie ťažkosti, obezita a choroby pohybového aparátu.

Kúpele disponovali hotelom, kúpeľným domom a moderným parným kúpeľom. Krásne prostredie poskytovalo priestor i na oddych a rekonvalescenciu. Ku kúpeľom patril rozsiahly, pekne upravený park s kvetinovými záhonmi a lavičkami, promenáda, tenisový dvorec, ihrisko, kolkáreň a jazero, na ktorom sa dalo člnkovať.

Kúpeľní hostia do kúpeľov prichádzali predovšetkým z oblasti Gemera a zo susedných žúp. Privážal ich koč z Rožňavy. Ubytovať sa mohli v hoteli v centrálnej časti kúpeľov i v neďalekých letných vilkách (Mauer, Viktória, Pauchly), ktoré vlastnili  a aj prenajímali majetnejší mešťania. Keďže sa kúpele nachádzali len 1,5 km od historického námestia Rožňavy, hostia sa ubytovávali aj v rožňavských hoteloch. Z nich najznámejší bol hotel Čierny orol.

Kúpele s veľkou obľubou navštevovali aj Rožňavčania v rámci nedeľných popoludní alebo ako výletné miesto. Boli obľúbeným dejiskom spoločenských a športových podujatí. Pravidelne sa organizovali koncerty, hrala živá hudba, ľudia trávili čas pri prechádzkach, v kolkárni alebo pri člnkovaní.

Rožňavské kúpele prežívali svoj vrchol v rokoch 1880 – 1940. Po druhej svetovej vojne  stratili svoj význam. Objekty začali chátrať, niektoré z nich slúžili, resp. slúžia na súkromné a podnikateľské účely. Dnes sú tieto kúpele s pomerne všestrannými liečivými účinkami minulosťou.

 

Spoznávať a obdivovať rožňavské kúpele v plnej kráse môžeme dnes prostredníctvom historických pohľadníc, ktoré majú nie len propagačnú, reklamnú a komunikačnú funkciu, ale sú aj vzácnym zdrojom poznania histórie rožňavského kúpeľníctva a kúpeľného života.    

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

 

Zdroj:
Banícke múzeum v Rožňave, zbierkový fond História I
Brožúra reklamná Rozsnyófürdő, H-1412         

1. Pohľadnica Rožňava – Železité kúpele. Vydal Fuchs József, 1911
2. Pohľadnica Rožňava – Železité kúpele, kúpeľný dom. Vydal Pauchly Nándor, 1903
3. Pohľadnica Rožňava - Železité kúpele, tenisový kurt. 1914
4. Pohľadnica Rožňava - Železité kúpele, parková časť. 1910
5. Pohľadnica Rožňava – kúpele, jazero. 30. roky 20. storočia