Erb mesta Rožňava

Erb Erb je základom symboliky mesta. Z neho vychádzajú všetky ostatné symboly reprezentujúce mesto navonok.mesta Rožňava tvorí modrý pozdnogotický štít, na ktorom sú excentricky umiestnené dve zlaté skrížené banícke kladivká a tri zlaté ruže.

Najstaršou pamiatkou na erb mesta je odtlačok pečate na listine z roku 1488, ktorá znázorňuje na neskorogotickom štíte excentricky skrížené banícke nástroje – klin a kladivo, ktoré v postranných výsečiach porísk a nad kladivom dopĺňajú tri ruže.

K prvej známej výmene starého pečatidla došlo  v roku 1501. Tvar štítu zostal pozdnogotický, ale renesančný štýl sa už prejavil v kruhopise a v duchu tejto epochy došlo aj symetrizácii baníckej symboliky a z toho hľadiska zároveň k logickému umiestneniu štyroch ruží, do každej výseče porísk baníckych nástrojom po jednej.

V roku 1540 dali Rožňavčania vyhotoviť nové pečatidlo, kde štít už dostal renesančnú podobu.

K ďalšej zmene došlo koncom 16. storočia, kde na listine z roku 1598 je odtlačená pečať: štít je renesančný, banícke kladivá nadobudli zidealizované proporcie. Ruža v dolnom výseku porísk sa zmenila na tvar podobný srdcu, z ktorého vyrastali tri stopky vedúce k zostávajúcim trom ružiam. Po prvý raz sa ako nosič erbu objavil anjel.

Na kamennej doske umiestnenej na strážnej veži z roku 1654 a znakovej zástave z roku 1753 je erb už barokovo preumelkovaný tak ako aj ostatné symboly a stráca sa anjel ako nosič erbu.

Na vedute Rožňavy predtlačenej na listine cechu medovnikárov, ktorá je datovaná  do prelomu 18. a 19. storočia je zobrazený renesančný štít so skríženými baníckymi kladivkami, hviezdou v pravom a rastúcim polmesiacom v ľavom výseku porísk.

Nové zmeny v erbe nastali až v roku 1840: v pečatnom poli drží nosič – anjel zjednodušený renesančný štít. Na ňom vyrastajú z pažite tri ruže. V strede medzi nimi sú položené dve skrížené banícke kladivká.

V rokoch 1861 a 1862 dochádza k ďalšej štylizácii baníckeho náradia, pri ktorom došlo k predĺženiu porísk, ako aj v minimalizácii symbolu srdca, ktorý degradoval do tvaru pripomínajúceho skôr dva oproti sebe vyrastajúce ľaliové listy.

V roku 1906 bol mestom prijatý návrh erbu budapeštianskeho kovorytca I. Felsenfelda, ktorý navrhol renesančný štít,  na ktorom z trojvršia vyrastajú tri ruže a cez ne sú preložené dve skrížené banícke kladivá.

V dôsledku povýšenia Rožňavy na župné mesto boli v roku 1940 vyrobené nové pečate, na ktorých sa vrátilo  anjelovi ako nosičovi renesančného štítu, na ktorom z trojvršia vyrastajú tri ruže a cez ne sú položené skrížené banícke kladivá.

V rokoch 1959 až 1972 sa používa erb, ktorý bol inštalovaný aj pri parkovej výsadbe okolo strážnej veže na Námestí baníkov. Renesančný štít je čiastočne štylizovaný a obsahuje z trojvršia vyrastajúce tri ruže s dvoma prekríženými baníckymi kladivkami.

Pri príležitosti osláv 700. výročia Rožňavy v roku 1973 vyšla publikácia J. Püspoki Nagya s návrhom novej symboliky mesta, kde bol za základ vzatý erb z roku 1488, ale vďaka nesprávnej interpretácii sa tu objavuje v ľavom erbovom poli polmesiac symbolizujúci ťažbu striebra. I napriek priznaniu nedostatkov sa erb používal do roku 1980.

Nový impulz k preskúmaniu erbu mesta vznikol v súvislosti so zaradením jeho kresby do Encyklopédie Slovenska. K problematike sa vyjadrila heraldická komisia Ministerstva vnútra SR dňa 27.6.1980 a doporučila návrat k erbu z 15. storočia. Znovu sa zaoberala touto problematikou v roku 1983, kedy v júli doporučila predstavenstvu mesta erb: modrý pozdnogotický štít s dolu zaguľateným tvarom, v  ktorom sú skrížené banícke kladivá sprevádzané troma ružami.

29. januára 1991 schválilo mestské zastupiteľstvo v Rožňave návrh erbu, kde na modrom neskorogotickom štíte boli symetricky umiestnené tri zlaté ruže a kladivká.

Otázka mestského erbu sa otvorila znovu v roku 1993 a historik a heraldik PhDr. Leon Sokolovský po preštudovaní všetkých dostupných prameňov a po ich heraldickej a sfragistickej analýze navrhol súčasne platnú symboliku mesta.

Mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 20. decembra 1993 schválilo novú mestskú symboliku, ktorá pozostáva z erbu, mestskej vlajky a mestskej pečate. Od tejto základnej symboliky sa odvádzajú ďalšie heraldické symboly mesta.

Na základe štatútu mesta schváleného Mestským zastupiteľstvom v Rožňave dňa 29. apríla 2003 sa erb mesta používa

• na pečatidle mesta
• na insígniách primátora mesta
• na listinách o udelení čestného občianstva mesta Rožňava, Ceny mesta Rožňava a uznaniach mesta Rožňava
• na budovách, kde má sídlo Mestský úrad v Rožňave
• na označenie katastrálneho územia mesta
• v rokovacích miestnostiach orgánov mesta, kancelárskych priestoroch mestského úradu, mestskej polície a mestského hasičského zboru
• na preukazoch poslancov mesta ako aj zamestnancov mesta a primátora
• na rovnošatách a služobných odznakoch pracovníkov mestskej polície a mestského hasičského zboru
• na označenie vozidiel mesta, mestskej polície a mestského hasičského zboru
• na pečiatke mesta a mestského úradu

Listiny s erbom mesta sa používajú len vtedy, ako obsahujú nariadenia, uznesenia alebo rozhodnutia orgánov mesta, alebo ak osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia

Listový papier s vyobrazeným erbom používa výlučne primátor mesta.

Právo použiť a používať erb mesta inými fyzickými alebo právnickými osobami je viazané na súhlas /povolenie/ primátora. Súhlas je vydávaný maximálne na dobu 1 roka a je spoplatnený.

Pečatidlo

Pečatidlo mesta vychádza zo základného heraldického znaku: erbu. V strede pečiatkového poľa je umiestnený erb. Nad a pod štítom, v priestore používanom bežne na kruhopis je majuskulný nápis MESTO – ROŽŇAVA.

Pečatidlo má priemer 36 mm a je zhotovené z bronzu s drevenou rúčkou. Odtláča sa do vosku. Mesto Rožňava na základe štatútu mesta schváleného Mestským zastupiteľstvom v Rožňave dňa 29. apríla 2003 sa táto pečať používa pri slávnostných príležitostiach na pečatenie významných listín a dokumentov.

Z tohto pečatidla sú odvodené pečiatky mesta.

Vlajka

Vlajku mesta Rožňava tvorí modrý list v pomere šírky a dĺžky strán 2:3 s lastovičím chvostom zastrihnutým do jeho hĺbky v dĺžke jednej tretiny. Bližšie k upevnenej strane vlajky je situovaný žltý /tzv. svätoondrejský/ kríž.

Mesto Rožňava vo svojich dejinách nepoužívalo mestskú vlajku. V zbierkach múzeí existujú vlajky rôznych inštitúcií a organizácií, ktoré využívali mestskú symboliku.

V súčasnosti používaná mestská vlajka bola schválená Mestským zastupiteľstvom v Rožňave na základe odporúčania Heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR 20. decembra 1993.

Vlajku mesta Rožňava na základe štatútu mesta schváleného Mestským zastupiteľstvom v Rožňave dňa 29. apríla 2003 používa primátor a mestské zastupiteľstvo

• pri slávnostných príležitostiach mestského alebo štátneho charakteru, a to vyvesením na budovách v meste
• vo verejných sprievodoch
• pri príležitostnej vnútornej výzdobe miestností a siení, ktoré sú prístupné verejnosti

Mestská zástava

Je variantom vlajky, je modrá a má žltý kríž. Mestská zástava sa pripevňuje fixne po celej dĺžke žrde.

Korúhva

Má rovnaký tvar ako zástava, líši sa len pripevnením a je pripevnená po šírke k približne rovnako dlhému rahnu, ktoré sa potom vešia priečne na stožiar.

Štandarda primátora

Je v jadre zhodná so znakovou zástavou. Má rovnaký pomer strán, polohu erbových symbolov, po jeho celom obvode je však aplikovaný naviac ešte ozdobný pás v ktorom sa striedajú žltá a modrá farba.

Farby mesta

Žltá- pendant zlatého kovu a farba modrá.