Mesto Rožňava malo v minulosti významné postavenie v oblasti priemyselnej výroby. Dve manufaktúry, ktoré na území mesta pôsobili, sa vo veľkej miere zapísali do priemyselných dejín na území Slovenska.

Po rozmachu výroby, hlavne finančne nedostupného porcelánu a doznievaní výroby habánskej keramiky, resp. fajansy, v Taliansku známej ako majolika, sa na území Slovenska dostala do popredia pomerne málo nákladná a vďaka bohatým prírodným surovinovým zdrojom z okolia aj dostupná kamenina.

V Rožňave, po vtedy už známej Markovej manufaktúre na spracovanie kože založenej v roku 1782, vznikla v roku 1810 v poradí druhá – kameninová manufaktúra. Jej zakladateľom a prvým majiteľom bol Ján Hoffmann, rodák z Budína. Manufaktúra sídlila v objekte na vtedajšej Čučmianskej, dnes Hrnčiarskej ulici. Malé rodinné podnikanie si po Hoffmannovej smrti v roku 1843 udržala jeho rodina do roku 1845, potom ju spravovala akciová spoločnosť, vo vedení ktorej sa vystriedali Štefan Mattyassovsky, Imrich Szontágh, Alexander (Sándor) Dubravszky, Jakub Weinstein a Fabián Groszmann.

Rožňavská kameninová manufaktúra opierala svoju výrobu o suroviny z neďalekého okolia: o bielu hlinu z Betliara, žltú hlinu z Krásnohorského Podhradia, čiernu hlinu z Brzotína a červenú hlinu z Gemerskej Hôrky a z Mikolčian. Íly a piesok dovážala z Kečova a Jősvafő.

Najväčší rozvoj dosiahla manufaktúra v rokoch 1851 – 1854 pod vedením Imricha Szontágha, kedy v prípravnom a výrobnom procese pracovalo 23 robotníkov. Tí sa delili  na kvalifikovaných - formovači, modelári, maliari a nekvalifikovaných – paliči, pomocní pracovníci, mlynár. V tomto období vlastnila poschodový dom, záhradu, pastviny, mlyn na mletie hliny s menším dvorom a novú vypaľovaciu pec.  Jej výrobky sa v najväčšom objeme, mimo regionálnych trhov, predávali v Pešti a Debrecíne, kde mala aj vysunuté sklady, z ktorých sa predávalo po celý rok. Počas vedenia manufaktúry Alexandrom (Sándorom) Dubravszkym v 70. – 90. rokoch 19. storočia nastal jej úpadok, ktorý pretrvával aj počas vedenia podniku Jakubom Weisteinom a posledným majiteľom Fabiánom Grossmanom.

Počas svojej takmer 100-ročnej existencie manufaktúra vyrábala pomerne bohatý sortiment výrobkov – rôzne druhy súprav, misy, podnosy, košíky na ovocie, kvetináče, šálky a ďalšie výrobky, v najväčšej miere ale taniere – úžitkové a dekoratívne, o ktoré bol najväčší záujem.

Výrobky sa vyrábali v rôznych typoch dekóru. Najjednoduchšie a najlacnejšie boli biele, potom nasledovali výrobky s modrým dekórom (s modrými linkami, prípadne na okraji doplnené inými vzormi), popri ktorých sa ujal aj motív viničového úponku a výrobky s farebným dekórom (kvetinové girlandy, kytice a pod.). Pri dekorovaní produktov sa najviac používali farby modrá, červená, zelená a hnedá.    

V každej skupine dekóru sa rozlišovali tri stupne kvality výrobkov: „fain“ – jemná, výrobky bez označenia a výrobky s najhoršou kvalitou, tzv. „aušus“. Najdrahšie boli farebne zdobené výrobky maľované voľnou rukou. Výrobky maľované cez šablónu boli lacnejšie.

Originalitu výrobkov zabezpečovala slepá značka na ich dne. Známe sú štyri značky: Rosenau –  najstaršie výrobky, 1. polovica 19. storočia, ROZSNYÓN – polovica 19. storočia, D. S. ROZSNYÓN (Dubravszky Sándor) – 70.  – 90. roky 19. storočia a značenie s menom Jakuba Weinsteina - koniec 19. storočia.  

Do 2. polovice 19. storočia sa manufaktúra snažila vyhovieť požiadavkám meštianskych domácností. Po zaplavení trhu porcelánom z Rakúska, Čiech a Moravy, v snahe udržať sa na trhu čo najdlhšie, sa jej výroba dokázala účinne prispôsobiť trhu a začala vyrábať produkty podľa vidieckeho vkusu. Vďaka výrobe nových typov džbánov, úžitkových a dekoratívnych tanierov a ďalších výrobkov s rastlinnými motívmi, ale aj s motívmi vtákov, motýľov a ďalšími, sa rožňavská kamenina udržala na trhu do začiatku 20. storočia. Podľa údajov Košickej obchodnej komory manufaktúra na výrobu kameniny v Rožňave prestala vyrábať v roku 1905.

Po založení Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 boli do jeho zbierok nadobudnuté darom alebo kúpou  vzácne a výnimočné výrobky z kameniny.

V súčasnosti je v historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidovaných 37 kusov výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry: 20 tanierov, 7 mís, 4 džbány, 3 krčahy, 1 váza, 1 čutora a 1 miska pod kvetináč. Z 1. polovice 19. storočia, t. j. z najstaršieho obdobia výroby, sa zachoval len 1 kus, a to tanier s prelamovaným okrajom, ktorý je na dne opatrený slepou značkou Rosenau.  K najvzácnejším predmetom múzea patrí  Sederová misa. Okrúhla misa s vyvýšeným okrajom s priemerom 33 cm, s  hebrejským nápisom (voľný preklad ústredného nápisu: budúci rok v Jeruzaleme prestretý stôl), bola vyrobená  v Rožňave  v 50. – 60. rokoch 19. storočia, pravdepodobne pre významného člena židovskej komunity. K jedinečným predmetom patrí krčah s bohatou kvetinovou maľbou, s menom Soltész István a datovaním 1895.

 

Výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry boli prezentované formou výstavy Poézia kameniny, ktorá mala premiéru v roku 2015 v Rožňave a v rokoch 2016 – 2017 mala v slovenských múzeách päť repríz. Na výstave boli prezentované zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a výrobky, ktorých majiteľmi sú súkromné osoby.

V súčasnosti majú výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry na zberateľských trhoch vysokú hodnotu.

                    

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

 

Zdroje:
DOBROVÁ, Elena. K dejinám rožňavskej kameninovej manufaktúry. In: Nové obzory, 1964, č. 6, s. 65-78.
HOLEČKOVÁ, Sylvia. Výskumná úloha Ú-19A Rožňavská a muránska kamenina, 2014 – 2017. Banícke múzeum v Rožňave
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I
Foto: Archív Baníckeho múzea v Rožňave