Kultúrno-historické pamiatky na historických pohľadniciach Rožňavy
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie – najstaršia kultúrna pamiatka v Rožňave

 

Rožňava vrchol svojho hospodárskeho postavenia dosiahla v stredoveku vďaka bohatstvu zlatonosných a strieborných rúd. Rozvoj baníctva a hutníctva aj v ďalšom období priaznivo ovplyvnil hospodársky, spoločenský, kultúrny a náboženský život mesta a okolia.
Medzi stavebné kultúrno-historické pamiatky, ktoré sa s obľubou používali ako obrazový motív na historických pohľadniciach Rožňavy, patrí katedrála Nanebovzatia Panny Márie

Katedrála, stredoveká stavba postavená v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol, dokončený v roku 1304. Na prelome 15. a 16. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza sa uskutočnila rozsiahla nákladná neskorogotická prestavba kostola. Kostol svojou veľkosťou nepostačoval stále rastúcemu počtu obyvateľstva, preto sa pristúpilo k stavbe kaplnky sv. Kríža. Portál kaplnky s erbom Tomáša Bakócza pochádza z roku 1516. V roku 1776, kedy Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupstvo,  Uskutočnili sa veľké interiérové prestavby a úpravy kostola. Kostol sa stal biskupskou katedrálou a Rožňava sídlom rožňavského biskupstva, ktorým je dodnes.

Kostol mal pôvodne len malú strešnú vežičku, ktorá po zasiahnutí bleskom zhorela. Osobitne stojaca barokovo-klasicistická veža – zvonica, ktorá je dominantou severozápadnej časti mesta, bola k areálu kostola pristavaná v rokoch 1776 – 1779 podľa projektu rožňavského staviteľa Jánosa Mayera.

V katedrále sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok. Jednou z najvzácnejších je stredoveká tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia, známa tiež ako Metercia z roku 1513.

 

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

 

Zdroj:
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I