Jeden z prvých priemyselných podnikov na území Gemerskej župy, kožiarsku manufaktúru rodiny Markóovcov, založil v roku 1782 v Rožňave šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó (1751 – 1819). Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou.

K priemyselnému rozvoju pôvodne prevádzky na spracovanie kože došlo až neskôr, v 40-tych rokoch 19. storočia, pod vedením jeho syna Józsefa Markóa  (1791 – 1849). Vďaka nemu sa rodinný podnik rozrástol a zveľadil a manufaktúra získala v roku 1844 kráľovské výsady. Naďalej pracovala pod názvom József Markó és fia (József Markó a syn) a mala formu verejnej obchodnej spoločnosti. Na svoju prevádzku potrebovala predovšetkým surové kože a tých mala dostatok. Okrem pomocného materiálu – loja, masti a tukov potrebných na morenie koží, tvorili najväčšiu časť prevádzkových nákladov prepravné náklady.

Po smrti Józsefa Markóa v roku 1849 pokračovala činnosť továrne ďalej pod vedením jeho syna Pála. Firma niesla názov  Markó József császári és királyi bőrgyára Rozsnyón (Cisárska a kráľovská kožiarska manufaktúra Józsefa Markóa v Rožňave). Manufaktúra mala dobrú povesť, o čom svedčí aj skutočnosť, že v  roku 1873 získala na viedenskej svetovej výstave striebornú medailu za rozvoj výrobného priemyslu.

 

Produkcia v prosperujúcej továrni však postupne upadala. Nevyhovujúce podmienky po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní, spočívajúce hlavne vo všeobecnom nedostatku peňazí a platobnej  neschopnosti, spôsobili značný pokles dopytu po jej výrobkoch, čo vo veľkej miere ovplyvnilo jej obchodnú činnosť. Problémy sa koncom 19. storočia ešte viac prehĺbili a kedysi prosperujúca firma, ktorá bola predtým zdrojom slušných príjmov, nemala dostatočné zdroje na udržanie výroby v továrni. Rodinný podnik – továreň na spracovanie kože s kedysi dobrou povesťou, začal byť stratový.

 

Pod vplyvom týchto skutočností bola začiatkom 20. storočia založená akciová spoločnosť Markó-féle bőrgyár rt. (Kožiarska manufaktúra Markóovcov a. s.). Na základe dohody, uzatvorenej v júni 1908 s rodinným podnikom, prešiel do vlastníctva novozaloženej spoločnosti závod, majetok i predmet podnikania. V roku 1908 tak bola zlikvidovaná rodinná firma Markóovcov.

 

Akciová spoločnosť, ktorá sa stala novým vlastníkom závodu, existovala pravdepodobne do roku 1925. Samotná továreň bola zbúraná v povojnových rokoch.

 

Z rozsiahlej zástavby Markovej manufaktúry na spracovanie kože, jednej z najlepšie prosperujúcich tovární v Uhorsku, sa ako jediná zachovala centrálna administratívna budova. Patrí k  najvýznamnejším architektonickým pamiatkam obdobia klasicizmu na Slovensku a je významnou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave. Dnes je sídlom  riaditeľstva Baníckeho múzea v Rožňave a historickej expozície.

 

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

 

Zdroje:

TAJTÁK, Ladislav a kol. Dejiny Rožňavy I. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1978
ROKOLYA, Gábor. Prvý rožňavský verejný notár. Budapešť, 2011
Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave

1. Markova manufaktúra na spracovanie kože
2. Markova manufaktúra na spracovanie kože, začiatok 20. storočia
3. Centrálna administratívna budova bývalej manufaktúry, 1961
4. Centrálna administratívna budova bývalej manufaktúry, 1973
5. Centrálna administratívna budova bývalej manufaktúry, 1976
6. Centrálna administratívna budova bývalej manufaktúry po pamiatkovej obnove. Objekt bol odovzdaný Baníckemu múzeu v Rožňave, 1977
7. Centrálna administratívna budova bývalej manufaktúry – sídlo riaditeľstva a historickej expozície Baníckeho múzea v Rožňave, 2010