Historické jadro mesta Rožňava vzniklo koncom 15. storočia. Pozostáva zo stredovekého štvorcového námestia s množstvom meštianskych domov a  priľahlých uličiek. V minulosti sa práve tu odohrávali najdôležitejšie a najvýznamnejšie udalosti v meste.

 

V centre Rožňavy, ktoré patrí k najkrajším na Slovensku, sa nachádza množstvo architektonických skvostov, ktoré je možné obdivovať aj z pavlače dominujúcej Strážnej veže, stojacej na ostrovčeku uprostred námestia.

 

Ako však vyzeralo rožňavské námestie v minulosti? Zaujímavé informácie sa dozvedáme v článku Rozsnyó főtére (Námestie v Rožňave), ktorého autorom je maďarský kresliar a maliar Gusztáv Zombory. Príspevok bol uverejnený 3. októbra 1867 v 40. čísle novín  Ország-Világ a autor v ňom opisuje rožňavské námestie podľa vlastnej kresby, ktorá zachytáva pohľad na vtedajšie centrum mesta.  Autor príspevku v úvode uvádza, že nemá v úmysle podávať úplný opis mesta a ani jeho históriu, pretože jeho cieľom je krátka prezentácia obrazu, preto sa úzko zameriava na námestie a budovy na ňom sa nachádzajúce.

 

Uvádzam voľný preklad príspevku.
Pravidelne vybudované hlavné námestie čím ďalej viac sa rozrastajúceho a krajšieho banského mesta predstavuje pravidelný štvoruholník, v strede ktorého sa nachádza starobylý rímskokatolícky kostol.

Pôvod tohto kostola spadá do obdobia okolo roku 1656, kedy vtedajší pán mesta, ostrihomský arcibiskup György Lippay usadil v meste jezuitov a poskytol im do užívania vtedajší tzv. veľký kostol (katedrálu), ktorý stál pri betliarskej bráne. Tento kostol mali dočasne povolené  užívať aj evanjelici, ktorí tu v tom čase  boli už v pomerne veľkom počte. Arcibiskup im povolil kostol užívať aj naďalej, avšak pod podmienkou, že uprostred námestia postavia nový katolícky kostol a na  udržanie jezuitov zaplatia ročne 300 forintov. Evanjelici v snahe zachovať si svoj kostol boli nútení súhlasiť, a tak na vlastné náklady postavili pre jezuitov rímsko-katolícky kostol viditeľný na obrázku, ktorý stojí uprostred námestia dodnes. Jeho vysoká mohutná veža na spôsob bašty slúži zároveň ako strážne miesto mesta (Strážna veža), z ktorého otvorenej pavlače strážnik vo dne v noci každú štvrťhodinu (a teda aj hodinu) dával znamenie.

Ku kostolu bol z južnej strany postavený celý rad rôznych malebne vyhotovených stálych  trhových búd – stánkov, nad ktorými okrášľovací spolok okamžite vyniesol rozsudok smrti. Je možné domnievať sa, že aj keď sú síce na pohľad pekné, ale čo sa týka čistoty a iných aspektov už nemôžu byť naďalej tolerované, preto budú v krátkom čase odstránené.

Západná strana kostola a južná strana pred vežou je obklopená peknou malou záhradkou, ktorú je v úmysle po odstránení stánkov rozšíriť po celom obvode kostola.

Západne od tohto kostola (autor uvádza nesprávny údaj, správne je severne)  sa nachádza biskupský palác, prestavaný z bývalého jezuitského kláštora. Za svoj vznik vďačí kráľovnej Márii Terézii, ktorá tu po odobratí mesta ostrihomskému arcibiskupstvu zriadila v roku 1776  biskupstvo.

Za radom domov vľavo sa vyníma  štíhla, plechom pokrytá strecha veže biskupskej katedrály, postavenej v gotickom štýle, s nádherne zdobeným interiérom.

V severnej časti námestia nachádzame kostol a kláštor mníchov svätého františkánskeho rádu, ktorí sa tu usadili v roku 1740 a vďaka štedrým darom od miestnych zámožných občanov si čoskoro postavili svoj bohato zdobený kostol s kláštorom.

Nedávno postavený, vkusný dvojposchodový mestský dom na západnej strane  námestia, rozmanité jednoposchodové súkromné domy a pekné domy kanonikov rožňavskej kapituly dotvárajú celý priestor, čo vcelku cudzinca  prekvapí príjemným dojmom.

Nakoniec musíme spomenúť rovnaké artézske studne v štyroch rohoch námestia, z ktorých tečie do priestranných nádrží (kašne) horská, krištáľovo čistá voda, ktorá prispieva k pohodliu a zdraviu obyvateľov. A toto je to, čo môže malej Rožňave závidieť aj hlavné mesto krajiny.

V predchádzajúcich storočiach bolo mesto obohnané kamenným múrom a hlbokou priekopou, ktorá tu bola ešte aj v roku 1663.
V 15. storočí bol v západnej časti mesta hrad (hrad bratríckych vojsk), ktorý postavili Česi na brehu rieky Slaná.  K hradu patrila aj časť okolia terajšieho biskupského kostola.  Kráľ Matej Korvín - ako sa zvyklo hovoriť - dal hrad zrovnať so zemou, teda zbúrať. Toto miesto, ako hovorí Bartholomeides, ľudia dodnes nazývajú hradom, t. j.  kaštielikom podľa latinského „castellum“.

 

Zdroj:
MV SR, ŠA v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond Zbierka pohľadníc a fotografií

 

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave