Varenie piva priniesli do oblasti Gemera  v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorí pochádzali z vyspelejších hospodárskych a spoločenských pomerov. Spočiatku sa pivo varilo v domácnostiach, neskôr v mestách. Každé mesto malo svojho sládka, ktorý podliehal priamo mestskej samospráve.

Právo varenia a čapovania piva patrilo medzi významné regálne práva, ktoré bolo trvalým zdrojom príjmov do mestskej pokladnice. Takýmto právom disponovala v minulosti aj Rožňava. Na regulárnosť tohto práva dozeral aj člen mestskej rady, zvaný Bierherr, ktorý zároveň dohliadal na miery a ceny predávaného piva, a samozrejme aj na jeho kvalitu.

 

8. júna 1652 potvrdil cechové artikuly rožňavským pivovarníkom (Braxatorum, Serfőzők) ostrihomský arcibiskup Juraj (György) Lippay. Ide o prvé artikuly tohto cechu v Rožňave.

 

Cech pivovarníkov sa tešil v meste veľkej vážnosti a spolu s ostatnými cechmi sa pravidelne predstavoval pred novozvolenou mestskou radou a richtárom. Pri tejto príležitosti im dávali dary. Boli to výrobky príslušného cechu, víno a peniaze. Napríklad v roku 1689, kedy sa pred mestskou radou a richtárom predstavilo 12 cechov, daroval pivovarnícky cech 1 toliar. V roku 1695 prinieslo dary novej mestskej rade a richtárovi 15 cechov. Cech pivovarníkov daroval 2 džbány vína a 1 toliar. A v roku 1709 sa pivovarníci spomínajú medzi 20 cechmi, ktoré predstúpili pred mestskú radu a richtára so svojimi darmi.

 

V 19. storočí sa začali pivovary zakladať vo väčších mestách. V Rožňave pôsobil v prvej polovici 20. storočia veľkosklad piva. Známym veľkoobchodníkom s pivom v meste bol Eugen Rosenblüth.

 

V súčasnosti pôsobí v Rožňave pivovar Kaltenecker, ktorý je najstarším novodobým remeselným pivovarom na Slovensku a zároveň najoceňovanejším slovenským pivovarom vo svete.

 

V prvý augustový piatok oslavujú každý rok milovníci piva z celého sveta Medzinárodný deň piva. Nielenže si vychutnávajú výnimočnú chuť svojho obľúbeného nápoja, ale oceňujú i prácu tých, ktorí s láskou varia a čapujú pivo. V roku 2021 bol tento deň 6. augusta 2021.

 

 

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

 

Zdroj:
TAJTÁK, Ladislav a kol.: Dejiny Rožňavy I. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1978. 508 s.

Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I