Oficiálna stránka mesta Rožňava
Slovenčina Magyar English

Aj jedlé huby sa môžu skaziť a spôsobiť sekundárne otravy hubami

 09.09.2021
Živá príroda (živé organizmy; biológia) sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. Dnes sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše (trinomicke delenie biológie): rastliny (flóra, botanika), huby (fungí, eumycota, mykológia), živočíchy (fauna; zoológia).
Aj jedlé huby sa môžu skaziť a spôsobiť sekundárne otravy hubami

Živá príroda (živé organizmy; biológia) sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. Dnes sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše (trinomicke delenie biológie):

  • rastliny (flóra, botanika);
  • huby (fungí, eumycota, mykológia);
  • živočíchy (fauna; zoológia).

Huby tvoria teda samostatnú ríšu, nepatria medzi rastliny, ale aj zložením majú skôr bližšie k živočíchom. Jedlé huby pri správnej tepelnej kuchynskej úprave sú racionálnou potravinou s nízkou energetickou hodnotou a vysokou biologickou hodnotou.

Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach v ostatných týždňoch bolo viacero otráv, ktoré si lekári nevedia vysvetliť, lebo pacienti jedli iba čerstvo nazbierané najmä hríby dubové Boletus reticularís. Väčšinou ide o sekundárne pravé otravy hubami (intoxicatio fungina vera secundaria), spôsobené toxickými amínmi pri autolytických procesoch v hubách pri extrémnych tropických" horúčavách. Najväčšia pravdepodobnosť autolýzy je v starších plodniciach, ktoré sú poškodenej slimákmi, slizniakmi, hlodavcamí, zverou a najmä rozvŕtané larvami hmyzu a pobodané rôznym hmyzom, vrátane niektorých druhov bzdôch, ktoré vylučujú cuciakom jedovaté výlučky. Ale v podmienkach extrémnych tropických horúčav môžu byť skazené a jedovaté aj zdravo vyzerajúce plodnice húb, vrátane tých najkrajších hríbov. Aj generácie našich predkov to vedeli a v letných horúčavách huby zásadne nezbierali, nekonzumovali a ďalej nespracovávali. O problematike mykointoxikácií som publikoval desiatky kazuistík, prehľadových prác a dve ocenené monografie (1,2). Niektorí súčasní hubári sú však bohužiaľ chamtivci a empirickým i vedeckým poznatkom neveria. Aj niektoré mainstreamové média neuvažlivo propagujú masový zber húb. Medzinárodná iniciatíva 3F (Flora-Funga-Fauna) vyzýva skôr na osvetu a ochranu húb (Fungi Foundation - FF; Species Survival Commission of the International Union for Conservation of Náture - SSC IUCN; Re:wild).

Záver; v tropických horúčavách by sa huby nemali zbierať a konzumovať, pretože sú potenciálne všetky jedovaté a môžu spôsobiť sekundárne pravé mykointoxikácie

  1. Gavomík P, Otravy hubami. Univerzita Komenského - Vydavateľstvo UK. Bratislava 2000. 100 s. ISBN 80-223-1491-9
  2. Gavorník P. Otravy jedovatými hubami. VEDA-Vydavateľstvo SAV. Bratislava 2002.154 s. ISBN 80-224-9670-8
 
doc. MUDr. Peter Gavornik, CSc., PhD., mim. prof.; LFUK-NBU
odborny konzultant ÚDZS pre angioiogiu-internu medicinu-posudkove
a revizne lekarstvo predseda, Angiologickej sekcie SLK
clen Slovenskej mykaiogickej spolocnosti (SMS pri SAV)
 
 

© Mesto Rožňava, 9. 9.  2021 Ing. Marek Krišťák, administrátor internetového portálu mesta