Oficiálna stránka mesta Rožňava
Slovenčina Magyar English

Vypaľovanie trávnatých porastov

 31.03.2016
Vážení občania, pre mnohých z nás je jar najkrajším ročným obdobím. Stromy a kríky začínajú pučať, príchod jari nám ohlasujú aj sťahovavé vtáky, ktoré sa k nám po dlhej ceste znova vracajú. Na jar sa začína aj práca v záhradkách, viniciach a poliach. Jar má však aj iné podoby. Každoročne, už niekoľko desiatok rokov, sa práve v jarnom období naše Slovensko mení na spálenisko ...
Vypaľovanie trávnatých porastov
Vážení občania,

pre mnohých z nás je jar najkrajším ročným obdobím. Stromy a kríky začínajú pučať, príchod jari nám ohlasujú aj sťahovavé vtáky, ktoré sa k nám po dlhej ceste znova vracajú. Na jar sa začína aj práca v záhradkách, viniciach a poliach.

Jar má však aj iné podoby. Každoročne, už niekoľko desiatok rokov, sa práve v jarnom období naše Slovensko mení na spálenisko. Na jar (a nielen vtedy) sme svedkami ako horia medze, stráne, priekopy, násypy železničných tratí, lúky, pasienky a ovocné sady.

Ľudia vypaľujú suchú trávu a pritom si neuvedomujú, ako svojou ľahkovážnosťou ubližujú prírode.

 
Oheň v zárodku ničí sotva sa prebúdzajúci život.

 
Na popol sa menia rastliny, nižšie i vyššie živočíchy, hniezda vtákov, ba niekedy v plameňoch končí i život človeka, ktorý oheň založil. Táto činnosť sa opakuje na jeseň i v lete počas žatvy, alebo tesne po nej sú vypaľované strniská a mnohokrát i ponechaná slama.

 
Vypaľovanie a zakladanie ohňov sú najčastejšou príčinou vzniku požiarov v prírode, ktoré majú za následok mnohokrát nevyčísliteľné škody.

 
Podľa štatistiky Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave a Košice – okolie sa ročne zlikviduje okolo 150 nahlásených požiarov.
Hlavné príčiny jarných a jesenných požiarov:
  • úmyselné vypaľovanie suchej trávy
  • pálenie a spaľovanie domového odpadu
  • zakladanie ohňov v prírode
  • neuhasené ohorky z cigariet
  • hry detí so zápalkami
Vplyvom požiarov v prírode dochádza:
  • k ničeniu prirodzených stanovíšť
  • rastlinných a živočíšnych druhov
  • k narušeniu ekologickej rovnováhy
  • v prírode
  • k znižovaniu rozmanitosti života na Zemi
  • k vzniku rozsiahlych ekonomických škôd
Požiare sa podieľajú na globálnom otepľovaní a tvorbe skleníkového efektu.
Čo sa deje pri požiari?
  • horením sa vyvíja teplota 100 – 800 0C,
  • v plameňoch horí tráva, kríky, stromy a teda aj domovy živočíchov, hniezda vtákov s vajíčkami, alebo mláďatkami
  • plamene sa rýchlo šíria a nachádzajú v nich smrť jašterice, hady, ježe a často krát aj zdatní bežci ako sú zajace a srnky
  • ničí zárodky života pod povrchom pôdy
  • ničí korene plytko koreniacich rastlín
  • prirodzenou súčasťou dymu sú škodlivé a zdraviu nebezpečné plyny
  • v dyme – udusením nachádza smrť veľké množstvo živočíchov
Úmyselným a cieľavedomým vypaľovaním dochádza k porušovaniu zákona NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Zároveň sa porušuje zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Za porušenie týchto zákonov, môžu občania dostať vysoké pokuty. Občan môže dostať pokutu do 332 eur, právnická osoba až do 16 596 eur.

 
Ak si hovoríte „mňa sa to netýka“, mýlite sa. Koľkokrát ste už vo svojej záhradke, na poli, či pri lese spaľovali staré lístie, trávu, zvyšky z úrody alebo iný bioodpad?
Zákonné spôsoby, ako sa zbaviť suchého biologického odpadu z porastov, sú kompostovanie v obecnom alebo súkromnom kompostovisku alebo zber biologického odpadu v na to určených veľkoobjemových kontajneroch. Obec je povinná takto vyzbieraný odpad spracovať.

Preto sa na Vás obraciame s výzvou, aby ste skončili s týmto nezmyselným zlozvykom, ktorý nenahradí pracovitú ruku ani starostlivosť o pozemok. Iba na krátky čas sa spred očí stratia staré a suché byle, ale neobrobená a neudržiavaná plocha tu bude zas.
Dostali sme do daru obývať túto krásnu planétu – je na nás, či tak urobíme v mieri, úcte, láske. Skúsme to po krokoch – toto by mohol byť jeden z nich.
Preto nevypaľujte!!!

V prípade nutnosti telefonicky kontaktujte:
112 linka tiesňového volania
150 záchranný hasičský zbor

 

 

Spracovala: Štátna ochrana prírody SR,
Správa NP Slovenský kras
Hámosiho 188
049 51 Brzotín

© Mesto Rožňava, 31. 3. 2016 Ing. Marek Krišťák, administrátor internetového portálu mesta