Masníková: Vybrali sme si správne Späť

Čo privedie divadelníkov (z veľkého mesta) do malého mesta, aby v ňom založili profesionálne divadlo?

„Ak sa pozrieme za hranice Slovenska zistíme, že profesionálne divadlá sídlia v malých i veľkých mestách. Na to, aby sa založilo divadlo potrebujeme ochotu a uvedomenie si, čo môže divadlo priniesť občanom. V tom čase, pred 25 rokmi sa stretli silné osobnosti vo vedení mesta, ktoré nám ho pomohli založiť: Ing. Peter Marko, Ing. arch. Peter Tešlár, primátor mesta Imrich Ondréšik, Ladislav Dávid a mnohí ďalší, ktorých by sme mohli v dlhom zozname vymenovať. Prečo práve Rožňava? Odísť z Divadla Jonáša Záborského v Prešove, v ktorom má herec alebo režisér predostreté podmienky temer ako na tácke, nás primäla túžba tvoriť podľa vlastných predstáv, oveľa viac vnášať do divadelných predstavení moderné trendy, rôznorodé metódy a školy známych divadelných majstrov, vytvoriť si vlastnú poetiku. Pred rokom 1994, keď sme odohrali v Rožňave divadelné predstavenie „Sluha dvoch pánov od Carla Goldoniho“ nás prekvapila vyspelosť a vnímavosť diváka. To tiež rozhodlo. Nádherné mestečko a publikum s divadelným cítením sú i dnes potvrdením toho, že sme si vybrali správne.“

Ako si spomínate na prvú sezónu resp. prvé roky v Rožňave?

„Začiatky prinášajú so sebou veľa entuziazmu, odvahy a naivných predstáv. Ako to už býva, realita nám stiahla ružové okuliare. Každý z nás sa musel naučiť mnohým ďalším úradníckym, technickým, krajčírskym a umeleckým profesiám, ktoré k divadlu neodmysliteľne patrili. Samotná tvorba sa presunula do neskorých večerných hodín, pretože práca pomimo nám zabrala temer celý deň. Napriek tejto skutočnosti sme realizovali inscenácie s nadšením a presvedčením, že si získame diváka a s každou ďalšou reprízou ich bude v hľadisku stále viac a viac.“

Hneď prvá autorská hra Plot žala ocenenia. Ako ju vnímate s odstupom 25 rokov?

„Prvá autorská inscenácia Plot je už dnes legendárna. V tejto absurdnej dráme postavy hľadali zmysel svojej existencie cez premeny svojich identít v snahe zbaviť sa pocitu nezmyselnosti bytia, ktorý nás občas ovláda. Najviac nás prekvapil fakt, že po krátkom uvedení tejto inscenácie (1994) nás pozvali na festival do Belgicka (1995) a po ňom do Kanady (1998), Venezuely atď. Plot zaznamenával úspech a prvé festivalové ocenenia. S pozvánkami do zahraničia sme nerátali.“

Už od druhej sezóny ste začali dostávať pozvánky na festivaly. Na nich ste zbierali ocenenia. Čím sú festivaly pre divadelníkov lákavé/dôležité?

„Účasť na divadelných festivaloch má mimoriadny význam. Jednotlivé inscenácie hodnotí medzinárodná divadelná kritika, publikum, prebiehajú diskusie ... Týmto spôsobom získavate o svojej tvorbe spätnú väzbu, ktorá divadlo posúva dopredu. Zároveň máte možnosť uvidieť viacero zahraničných produkcií, inšpirovať sa nimi, porovnať samého seba. A v neposlednom rade komunikovať o umení, kultúre, názoroch na život...

Viackrát ste sa zúčastnili festivalov v Latinskej Amerike. Bola to náhoda, alebo vám tento kút sveta učaroval viac ako iné? Čím vás oslovil?

„Do Latinskej Ameriky sme sa dostali absolútne nečakane. Vždy nás niekto pozval. Každá krajina a ľudia, ktorí žijú v nej majú svoje osobité špecifické čaro. Ale my môžeme hovoriť len o tej časti, ktorú sme videli a zažili. Festival nie je potulovanie sa po krajine. Od rána do večera sedíte v divadle, sledujete divadelné produkcie zo zahraničia a medzi prestávkami vybehnete do mesta alebo do múzea. V podstate ide o pracovnú cestu. Výnimkou bolo naše turné v Chile, kde sme sa presúvali s dekoráciou a kostýmami z jedného mesta do iného a konečne sme mali možnosť uvidieť krajinu, prírodu, architektúru... A predsa ich všetkých niečo spája. Sú to dlhé rady vo večerných hodinách. Nič netušiac sme sa čudovali a vo svojej predstave nadobudli dojem, že hádam predávajú akýsi zľavnený tovar. Bol to omyl. Dlhý rad sa kľukatil smerom k divadelnej pokladni v nádeji, že sa niektorý z nich dostane do vypredaného divadla. Latinská Amerika miluje divadlo. Dodnes sa nám vynárajú spomienky na prvé odohrané predstavenie vo Venezuele. Hlavná postava bola chytená do siete, svetlo sa na scéne sťahovalo, hudba doznievala, nastala absolútna tma. V hľadisku nezaznel potlesk. V sále nastalo absolútne ticho. Mňa a hercov ovládol strach, myšlienky, o tom, že predstavenie nebolo publikom prijaté. Mali ste pocit, že to ticho je nekonečné... A po ňom sa zrazu rozozvučal nejasný buchot, burácanie, piskot a konečne potlesk. V tej chvíli vám nesmierne odľahlo. Jednoducho nás nik neupozornil, že divák na opačnom konci zemegule, bez ohľadu či ide o realistické alebo absurdné divadlo, príbeh prežíva. V Latinskej Amerike sme hrávali dve autorské predstavenia: Plot (Venezula) a Animus (Chile a Mexiko).“

Aké je to pripraviť festival ste si vyskúšali aj na vlastnej koži. Ako sa dívate na Tempus Art s odstupom času?

„Medzinárodný festival spája ľudí. Ľudí v meste, dobrovoľníkov, študentov, organizátorov, hostí, účinkujúcich, odbornú i laickú verejnosť. Mesto dýcha umením, vyhlasuje sa sviatok. Stierajú sa hranice. Neexistuje domáce a zahraničné. Všetci sa ocitáme spolu, tu a teraz, aby sme sa zbližovali a komunikovali. Táto myšlienka sa stala základným motívom, prečo sme sa rozhodli v Rožňave uskutočniť Medzinárodný festival alternatívnych divadiel Tempus Art. Zatiaľ sa nám podarilo zorganizovať štyri ročníky a veríme, že nájdeme generálneho partnera, aby sme opätovne priniesli občanom nezabudnuteľné zážitky v piatom ročníku.“

Stabilnú pozíciu vo vašom repertoári majú predstavenia pre deti. Prečo ste sa rozhodli tvoriť aj pre deti?

„Divadlo je živé umenie. Detskú myseľ a dušičku otvára rozprávková inscenácia v priestore a čase, ktoré plynú v prítomnosti. Deti prežívajú a napomáhajú dobru priamym zapájaním sa do deja: často komentujú, vykrikujú, smejú sa, tlieskajú... Rozoznávajú morálne hodnoty, stúpa ich uvedomelosť, pozitívny vzťah k umeniu vôbec, nielen k divadlu. Do repertoáru zaraďujeme rozprávkové tituly, ktoré majú klasickú výpovednú hodnotu, spájame do syntetického tvaru dekoráciu, kostýmy, svetlá a hudbu. Snažíme sa nepodliezať detskému publiku jednoduchým stvárnením rozprávkových postáv či príbehu. Detského diváka si vážime už aj preto, lebo ho neviete oklamať. Najväčšou odmenou sú rozžiarené očká alebo rodič, ktorý navštevoval divadlo a dnes sedí v hľadisku so svojím dieťaťom. Divadlo je kolobeh a proces, ktorý je dôležitý pre nás všetkých.“

Pri 25-ročnej histórii už môžeme hovoriť aj o medzníkoch. Ktoré udalosti/chvíle boli pre divadlo Actores podstatné?

„Každá pozitívna zmena je podstatná. Zmena neprichádza sama od seba. Najprv musíte urobiť rozhodnutie. V začiatkoch sa Actores venovalo prevažne alternatívnej tvorbe. Rozhodnutie oslovovať širšie publikum napríklad aj ľahším komediálnym žánrom či kultúrnymi a umeleckými podujatiami s prizvanými hosťujúcimi súbormi, nás postavilo do novej role. Zrazu sme si uvedomili, že sme tu pre všetkých občanov, ktorí majú záujem o kultúru. Sála sa začala zapĺňať a nás nesmierne tešilo, že Mestské divadlo Actores má konečne opodstatnenejší zmysel. Dôležitou udalosťou bol Džezový festival s medzinárodnou účasťou GEMERJAZZ FEST, prehliadka malých divadelných foriem na našom Festivale Dvaja, dokonca založenie badmintonu v našom meste a dnes sa tento šport úspešne rozvíja. Každá nami prizvaná umelecká osobnosť, ktorá poctí rožňavské dosky je pre nás a diváka udalosťou... A predsa, najkrajším podujatím je celoročný cyklus Cesta za rozprávkami. Prizývame pre najmenšie publikum rozprávkové a hudobné produkcie z celého Slovenska. Mohli by sme vymenovať množstvo udalostí, ktoré v priebehu 25 ročnej histórie obohatili nás i občanov.“

Za roky existencie ste získali viaceré ocenenia. Ktoré považujete za najcennejšie?

„Nedá sa určiť, ktoré ocenenie považujeme za najcennejšie. Cena divadelnej kritiky, Cena za réžiu, Cena za herecké výkony alebo Ceny diváka sa dotýkajú priamo našej profesie. Dvojnásobné udelenie Ceny mesta našej neúnavnej snahe slúžiť občanom. Literárne ceny za herecké výkony o tom, že širšia divadelná obec vníma v malom mestečku prácu hercov, ktorá je rovnocenná iným divadelným subjektom na Slovensku. V decembri sme si prevzali najvyššie ocenenie Košického samosprávneho kraja. Nesmierne si toto ocenenie vážime. Ďakujeme. Ale povedzme si pravdu: môže byť väčším ocenením ako je obrázok, ktoré nám namaľuje dieťa? Alebo pozitívny ohlas diváka na sociálnej sieti po vzhliadnutí nášho predstavenia? Alebo pomoc priateľa, ktorý postrehne, že divadlo potrebuje pomoc? A predsa, mimoriadnym ocenením je podpora mesta. Mestské divadlo Actores Rožňava je jediným profesionálnym divadlom na Gemeri a patrí medzi významné divadelné inštitúcie na Slovensku. Dlhé roky sme o takéto postavenie bojovali.“

Ako sa žije profesionálnemu divadlu resp. divadelníkom v malom meste? Kde vidíte miesto divadla v živote mesta?

„K mestu neodmysliteľne patríme. Dvadsaťpäť rokov je dlhá doba. Naša práca si vyžaduje vytrvalosť a presvedčenie, že má zmysel. Naša existencia je zameraná na tvorbu, na publikum a veríme, že kultúra a umenie prinášajú potešenie, obohatenie, katarziu. Človek si častokrát potrebuje ozrejmiť alebo potvrdiť správnosť úsudku, ak sa mu v živote udialo niečo nepríjemné. Divadelné predstavenia témami, motívmi, charakterovými vlastnosťami jednotlivých postáv a príbehmi komunikujú a divák v nich na svoj problém nachádza odpoveď. Hudobné produkcie môžu uvoľňovať nahromadené každodenné emócie... atď. atď. Práca so školami, študentami a rôznymi subjektami tvorí jednu z podstatných častí spolupráce divadla a mestských organizácií... Život divadla bol vždy prepojený s mestom. V tom je hádam najväčší rozdiel medzi divadlami, ktoré sídlia vo veľkých mestách a malých mestách.

K oslavám výročia ste znova pripravili autorské predstavenie. Môžete nám o ňom povedať viac?

„Hry nemeckého dramatika Georga Buchnera sa hrávajú po celom svete. Obzvlášť tragédia Woyzeck, ktorá svojou aktuálnosťou a otvorenosťou umožňuje tvorcom dotvoriť texty a vybrať tie motívy, ktoré v súčasnej dobe najviac rezonujú. Dramaturgický výber určitých fragmentov z diela nás priviedol k inému názvu inscenácie: Franz W. Je to príbeh obyčajného bezbranného vojaka, ktorý miluje Máriu, jej dieťa a snaží sa finančne zabezpečiť svoju rodinu. Svoju interpretáciu zakladáme na systéme zneužívania človeka nadriadenými a manipulácie. Franz slúži spoločnosti len ako objekt, dokonca je využívaný na pokusy, ktoré na ňom uskutočňuje doktor. Tlak okolia, neustály vojenský dril a doktor sú hlavnou príčinou jeho duševnej a telesnej skazy. Fyzické divadlo, tanec, gesto, hudba, spev a slovo sú základnými atribútmi poetiky inscenácie.“

Ak by ste si mohli vybrať, aký darček by ste chceli dostať k výročiu?

„Taký jeden, ktorý by v sebe zahrňoval niekoľko drobných ingrediencií: štipku spokojných divákov, štipku divadelného „šťastíčka“, štipku náklonnosti niekoho tam hore, štipku talentovaných hercov a umelcov, štipku inšpirácie, dve štipky finančných a materiálnych prostriedkov a niekoľko štipiek tolerancie i porozumenia no a celé to zabaliť dlhotrvajúcim zdravím. To je náš recept na divadlo ACTORES v budúcnosti.“

© Mesto Rožňava, 3.  1. 2020 Peter Podolinský, Odbor kultúry, športu a cestovného ruchu, Mestský úrad Rožňava