Invázne dreviny a povinnosti vlastníkov pozemkov pri starostlivosti o dreviny v k. ú. mesta Rožňava

24.03.2023

Invázne dreviny sú nepôvodné druhy, ktoré sa na území Slovenska agresívne rozširujú čím ohrozujú pôvodné dreviny. Najčastejšie boli nevedome dovezené ako okrasné alebo na hospodárske a experimentálne využitie. Invázne druhy sa nekontrolovateľne šíria semenami a koreňovými výmladkami.

Invázne dreviny a povinnosti vlastníkov pozemkov pri starostlivosti o dreviny v k. ú. mesta Rožňava

Invázne dreviny sú nepôvodné druhy, ktoré sa na území Slovenska agresívne rozširujú čím ohrozujú pôvodné dreviny. Najčastejšie boli nevedome dovezené ako okrasné alebo na hospodárske a experimentálne využitie. Invázne druhy sa nekontrolovateľne šíria semenami a koreňovými výmladkami. Tvoria množstvo klíčivých semien, ktoré sú unášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Tie sa často uchytia pri stavbách (aj pri historických budovách), za krátky čas vyrastú z nich väčšie stromy, ktoré poškodzujú murivá. Invázne druhy vylučujú koreňmi fytochemikálie, ktoré pôsobia alelopaticky - potláčajú rast domácich parkových drevín. Medzi najčastejšie druhy patrí Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), pričom Pajaseň si vysádzajú obyvatelia vpred záhradkách rodinných domov a blokov ako okrasnú drevinu. Táto drevina má schopnosť dorásť až do výšky 20-25 m. Je veľmi odolný vďaka tolerancii voči suchu, presolenej pôde, znečistenému ovzdušiu a málo výživným pôdam, Vytvára veľké množstvo semien a preto sa rýchlo šíri. Jeho korene vylučujú látku, ktorá redukuje rozkoreňovanie konkurenčných druhov. Medzi ďalšie druhy zapísané v zozname Inváznych druhov drevín uvedených v prílohe č. 2a písmeno b, vyhlášky č. 24/2003 Z. z patria ešte Beztvarovec krovitý (Amorpha fruticosa) a Kustovnica cudzia (Lycium barbarum). Najviac rozšírenými inváznymi drevinami v našom meste sú prvé dve menované druhy. Zároveň sa stretávame aj s ďalšou nepôvodnou drevinou, ktorá je vysádzaná na území nášho katastra, a to s drevinou rodu Sumach pálkový (Rhus Typhina). Táto drevina alebo aj okrasný ker sa rozširuje podzemnými poplazmi a preto sa veľmi rýchlo šíri a obsadzuje ďalšie stanovištia a tak vytláča pôvodné dreviny. Pre svoj exotický vzhľad je pestovaný aj v menších záhradách, no aj tam sa invázne rozširuje poplazmi napríklad v trávniku a preto musí byť neustále regulovaný.

Invázne rastliny sú uvedené vo vyhláške č. 158/2014 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 22. mája 2014, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z. ,ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Mesto Rožňava bude v roku 2023 monitorovať výskyt týchto inváznych drevín a vyzývať vlastníkov, ako aj správcov pozemkov na odstránenie nežiaduceho stavu v k. ú. Rožňava a v k. ú. Nadabula.
Rovnako požiada o súčinnosť susediace obce.

Metódy likvidácie inváznych druhov rastlín a drevín sú uvedené na webových stránkach Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky : https://invaznedruhy.sopsr.sk/informacne-materialy/
Odstraňovanie inváznych druhov je v súlade s § 2 a § 3 zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s vyhláškou 450/2019 Z. z. o spôsobe odstraňovania inváznych nepôvodných druhov.

Upozorňujeme obyvateľov mesta aj na zákon č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane krajiny a prírody, kde v hlave tretej (Ochrana drevín) sa uvádzajú práva a povinnosti pri ochrane drevín, konkrétne § 47

bod 2
„Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.“

a bod 3
„Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.“

zároveň pri nedodržiavaní zákona, Orgán ochrany prírody a krajiny môže postupovať podľa Siedmej časti tohto zákona, ktorá prejednáva správne delikty a sankcie, pričom sa občan môže dopustiť aj Trestného činu podľa zákona č. 305/2005 a to konkrétne porušenie § 306 Porušovanie ochrany stromov a krov

„Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“

Mesto Rožňava tiež Všeobecnom Záväznom Nariadení (ďalej len „VZN“) č. 1/2014 –z 05, prijalo opatrenia kde podľa článku III. § 4 (správa a údržba verejnej zelene) uvádza :

v bode 1
„Správca verejnej zelene je povinný sa o zeleň starať, najmä ju ošetrovať, udržiavať a zabezpečovať oprávnený výrub drevín (stromov a krov), náhradnú výsadbu za povolený výrub a obnovu zelene.“

v bode 2
„Zakazuje sa poškodzovanie verejnej zelene a svojvoľný výrub a svojvoľná výsadba drevín (stromov a krov).“

a v bode 3
„Pri zabezpečovaní výrubu drevín na území mesta sa postupuje podľa osobitného predpisu.“

Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie súhlasu na výrub drevín, o náležitostiach oznámenia výrubu drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín (§ 47 ods. 13 zákona) nájde občan vo vyhláške č. 170/2021 Z.z. § 22

Do pozornosti dávame, že rez stromov je odborná činnosť, ktorá by mala byť vykonaná kvalifikovane na základe poznania biologických vlastností stromov. S rezom sú spojené nezvratné zmeny na stromoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ich ďalší rast, vývin, ako aj funkcie a dĺžku života. Odporúčame riadiť sa Arboristickými štandardami, normou STN 837010 a tiež vyhláškou č. 24/2003 Z. z., kde v § 17 bod 5 je uvedené

„Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku.“

Zároveň mesto Rožňava chystá koncepciu pre vysádzanie drevín dobrovoľnými záujemcami z radu obyvateľstva mesta na ním zvolených pozemkoch vo vlastníctve mesta s ohľadom na možnosti a výskyt inžinierskych sietí v daných vytypovaných lokalitách a pristúpi k výrubu Inváznych drevín na pozemkoch vo vlastníctve mesta aj na základe stretnutia a záverečnej správy KPÚ KE zo dňa 17. 1. 2023.

Zákon 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane a prírody, § 47 ods. 4 bod : Súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje, ak sa výrub vykonáva v súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov